Kochova záhrada

Opis lokality

Na úpätí svahov Malých Karpát dnešnej Partizánskej ulice (bývalá Vegelinová ulica) sa začiatkom 20. storočia pôvodne rozprestierali viniče a ovocné sady. V jednom z týchto sadov dal v rokoch 1932- 35 vybudovať súkromné sanatórium so záhradou významný lekár a chirurg MUDr. Karol Koch. Projekt spracovali významní architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Oto Klimeš.

Mesto/obec:Bratislava
Kraj:Bratislavský

Rozloha:0,4877 ha
Nadmorská výška:210
Druh:historický park/záhrada
Rastlinné druhy:Sadovnícky návrh záhrady spracoval a realizoval záhradník Arboréta v Mlyňanoch Jozef Mišák, preto sa často označuje ako „Malé Mlyňany“. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na malej ploche veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia. Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov, foriem a variet drevín z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín. Záhrada vzniká v tzv. dendrologickom období, keď sadovníci vo výsadbe uprednostňovali dreviny. Svah záhrady má sklon k severovýchodu a budova sanatória ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili jedinečné mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín, nakoľko nedochádza k ich poškodzovaniu mrazom.

Zaujímavosť:Toto malé dielo veľkého záhradného umenia je príkladom toho, ako sa dá ideálne prepojiť záhradný priestor s budovou a ako sa funkčná náplň budovy môže stvárniť aj v podobe priľahlej záhrady. Z vývoja záhrady možno konštatovať, že ide o mladý objekt, ktorého pôvodná podoba sa nám zachovala dodnes. Všetky architektonické časti sú ešte pôvodné. Jej architektonické, dôkladne premyslené riešenie v spojení s rehabilitačnými prvkami, oddychovými prvkami a rekreačnými zložkami, ako i jej estetické a výtvarné riešenie v súlade s objektom sanatória ju radia medzi popredné záhrady medzivojnového obdobia Slovenska. Význam tejto záhrady spočíva v možnosti pozorovania aklimatizačných schopností stálozelených drevín a ich pôsobenia k stanovištným podmienkam. Hodnota Kochovho sanatória a záhrady je porovnateľná s Vilou Tugendhat, no na Slovensku sa navyše zachovala pôvodná záhrada.
História:Na svahoch dnešnej Partizánskej ulice sa začiatkom 20. storočia rozprestierali väčšinou vinice a ovocné sady. V jednom z týchto sadov začal v roku 1929 s výstavbou súkromného sanatória Dr. Koch podľa projektov architekta Jurkoviča. Už pri výstavbe budovy mysleli aj na úpravu prudkého svahu za ňou. Ten zachytili opornými múrmi a doplnili architektonickými doplnkami podľa architekta Meganca zodpovedajúcimi štýlu práve dokončenej budovy. Geologický podklad v tejto oblasti je tak ako v celej vyvýšenej časti Bratislavy tvorený prevažne žulami. Žuly sú prestúpené pegmatitovými žilami a v horných partiách silne zvetralé. Svah záhrady má sklon k severovýchodu a bol pôvodne vysadený ovocnými stromami. Budova ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili veľmi dobré mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín. Porasty záhrady sú tvorené prevažne stálozelenými rastlinami. Vďaka špecifickým mikroklimatickým pomerom sa im tu veľmi dobre darí. Hodnota záhrady spočíva v možnosti pozorovania aklimatizačných schopností týchto rastlín a ich prispôsobenia sa k stanovištným podmienkam. Výsadby v záhrade navrhol a uskutočnil mlyňanský záhradník Jozef Mišák. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na ploche malej asi 0,5 ha veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia.
Otváracie hodiny:1.6.2019 - sobota - 10:00 - 18:00 hod 2.6.2019 - nedeľa - 10:00 - 18:00 hod
Vstupné:Dobrovoľné vstupné
Zodpovedná osoba:Michaela Kubíková
Vlastník:MV SR
Web:www.kochovazahrada.sk
Email:kubikova@nt.sk
Telefón:0907296724

Program počas podujatia

1.6.2019 - sobota - 10:00 - 18:00 hod - lektorované prehliadky záhrady

2.6.2019 - nedeľa - 10:00 - 18:00 hod - lektorované prehliadky záhrady

(Nakoľko sa jedná o lokalitu, o ktorú býva počas podujatia VOPZ veľký záujem, prosím návštevníkov o trpezlivosť pri čakaní na vstup do záhrady. Ďakujeme !)