SNG Kaštieľ Strážky

Opis lokality

Presný rok založenia parku nie je známy. Predpokladá sa však, že renesančný kaštieľ, ktorý býval hostiteľom spišskej šľachty mal upravené aj bezprostredné okolie. Môžeme predpokladať, že po zmene majiteľov v prvej polovici 19. storočia bol pri kaštieli založený aj park v duchu dobovej módy, ktorý podtrhol romantický charakter kaštieľa. Z mapových podkladov je pravdepodobné, že už v roku 1822 bola plocha západne od kaštieľa parkovo upravená. Katastrálna mapa z roku 1870 zobrazuje už stabilizovanú parkovú dispozíciu, čo datuje jej založenie do druhej tretiny 19. storočia. Park bol rozšírený koncom 19. storočia a obnovený v poslednej tretine 20. storočia.

Adresa:Mednyánszkého 25, 059 01 Spišská Belá
Mesto/obec:Spišská Belá
Kraj:Prešovský

Rozloha:7,5 ha
Nadmorská výška:618
Druh:park/záhrada pri múzeu/gelérii
Rastlinné druhy:Kostra parkovej kompozície je z domácich drevín. Nenachádzajú sa tu cudzokrajné dreviny ani žiadne dendrologické zvláštnosti. Z druhov sú zastúpené lipy (Tilia cordata), javory (Acer platanoides a Acer pseudoplatanus), jasene, pagaštany, smreky a borovice.

Zaujímavosť:V priestoroch kaštieľa sa nachádza najväčšia stála expozícia diel maliara Ladislava Mednyánszkého na Slovensku.
História:Kaštieľ v Strážkach sa nachádza uprostred historického regiónu bývalého Horného Uhorska s bohatou kultúrnou a výtvarnou minulosťou zvaného Spiš. Neveľká, no v malebnom prostredí neďalekých Tatier situovaná obec Strážky, ktorej je súčasťou, vznikla v druhej polovici 12. storočia. Na začiatku 14. storočia ju darovacou listinou kráľa Karola Róberta získal rod Berzeviczyovcov. V roku 1551 daroval Ferdinand I. kaštieľ v Strážkach rodine Horváth-Stansithovcov, pôvodom z chorvátskeho Gradecu, za zásluhy pri obrane hradu Sihoť v protitureckých bojoch. Práve s týmto šľachtickým rodom vlastniacim kaštieľ až do začiatku 19. storočia sa spája prvá ranonovoveká časť jeho slávnej histórie. Svoju dnešnú podobu získal kaštieľ až v 16. – 17. storočí dobudovaním pôvodnej obytnej stavby s pôdorysom písmena L neznámymi majstrami. Ďalšie stavebné úpravy nezanechali na jeho vzhľade zásadnejšie zmeny, a tak nás dodnes víta pre východoslovenskú renesanciu príznačná dispozícia kaštieľa so znakmi obrannej stavby a typickým atikami blízkymi dobovým poľským realizáciám. Kaštieľ bol vybudovaný neďaleko neskorogotického kostola sv. Anny, ktorý jeho majitelia využívali. Oba objekty tvorili spolu s renesančnou zvonicou datovanou nápisom na fasáde do roku 1629 jednotný urbanistický komplex, ktorý bol neskôr predelený cestou medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Najznámejším zo siedmich generácii strážskych Hotváth-Stansithovcov je dodnes prvý spišský podžupan z jej radov Gregor Horváth-Stansith (1558 – 1597). Bol synom baróna Marka Hotváth-Stansitha, ktorý Strážky pre tento rod získal a jeho druhej manželky Kristíny Hatiovej. Gregor získal vzdelanie na významných univerzitách vo Wittenbergu, Štrasburgu či Bazileji. Po ukončení štúdii vybudoval v polovici 80. rokov 16. storočia vo svojom strážskom kaštieli významnú humanistickú školu pre mladých šľachticov, ktorá sa čoskoro presadila popri evanjelických školách v Kežmarku a Levoči. Mala charakter gymnázia so snahou o jej povýšenie na vysokú školu. Vyučoval na nej okrem učencov prizývaných z Nemecka aj známy autor slovenských duchovných piesní a neskorší superintendent evanjelickej cirkvi Eliáš Láni. Škola samotná, ako aj jej zakladateľ sa vo vyostrenom boji s kryptokalvinizmom stali v spišskom prostredí dôležitou oporou konzervatívneho augsburské vierovyznania reprezentovaného tzv. Formulou Concordie. Súčasťou "Gymnasium Nehrense" čiže Gregorom založenej akadémie v Strážkach bola tiež jedna z najlepšie vybavených knižníc vtedajšieho Uhorska. Začiatkom 18. storočia zničil kaštieľ požiar, v dôsledku čoho v roku 1711 zanikla aj šľachtická škola. V tom čase sa už postupne formovala aj dnes čiastočne známa rodová galéria, ktorá dokumentuje kontinuitu domácej tvorby od neskorej renesancie až po koniec romantizmu v 19. storočí. Najstaršou časťou súboru sú portréty rodiny Horvath-Stansithovcov, pre ktorú v 18. storočí pracoval aj jedna z najvýraznejších osobností domácej portrétnej scény – Johann Gottlieb Krammer (1716 – 1771). Pochádzal z rozvetvenej umeleckej rodiny, ktorý od 30. rokov 18. storočia nadväzuje vlastnou tvorbou na starší typ štylizovaného stavovského portrétu, kde v popredí nie je vnútorné dianie modelu ale jeho postavenie artikulované nápismi, erbami a ďalšími atribútmi. Okrem jeho prác sa v strážskej zbierke nachádzajú aj portréty neskorších majiteľov kaštieľa - Szirmayovcov, Mednyánszkych a Czóbelovcov, ako i niektoré obrazy členov spríbuznených rodov. Časť malieb z konca 18. storočia a začiatku 19. storočia pochádzajú od viedenských alebo vo Viedni školených majstrov. Počiatkom 19. storočia sa k spišskému regiónu viažu tiež diela J. J. Stundera (1759 – 1818), ako i jeho nasledovníkov J. Czauczika (1780 – 1857) a J. Rombauera (1782 – 1842), predstaviteľov neskorého klasicizmu, empíru a nastupujúceho meštiackeho biedermeiera. Okolo roku 1850 pristavali ku kaštieľu štvrté krídlo. V priebehu 19. storočia bol v jeho okolí vybudovaný anglický park v duchu dobovej módy, ktorý podtrhol romantický charakter kaštieľa. Po vymretí rodu Horvath-Stansith prešiel kaštieľ do majetku rodiny Szirmayovcov a neskoršie ho sobášmi získali rodiny Mednyánszkych a Czóbelovcov. Posledná majiteľka kaštieľa, Margita Czóbelová (1891 – 1972) užívala Strážky až do svojej smrti. V dôsledku turbulentných udalostí po roku 1948 sa jej aj napriek veľkému úsiliu nepodarilo zachovať historický interiér kaštieľa v ucelenej forme. Od roku 1972 je objekt kaštieľa v správe Slovenskej národnej galérie. Nevyhnutná rekonštrukcia tejto významnej pamiatky prebehla po podrobnom umelecko-historickom prieskume kaštieľa v 70. - 80. rokoch 20. storočia. Následne tu od roku 1990 Slovenská národná galéria zriadila stále expozície výtvarného a užitého umenia viažuce sa k regiónu Spiš, k samotným Strážkam a hlavne k tvorbe maliara Ladislava Mednyánszkeho. Medzi najcennejšie exponáty z pôvodnej výbavy kaštieľa patria napríklad drevené dvere s bohatou intarziou zo 16. storočia, ktoré pochádzajú pravdepodobne z dielne kežmarských majstrov Langovcov. Ďalej vstavané skrine, príborníky z pôvodnej jedálne z 18. storočia či niekoľko starších truhlíc, patriacich medzi najstaršie typy nábytkov u nás vôbec. Za zmienku iste stojí aj neskororenesančný epitaf z maľbou Posledného súdu podľa známej kompozície Christopha Schwartza (1584). Osobitnú časť expozícii tvorí historická knižnica zo 16.-20. storočia a rodová galéria majiteľov kaštieľa. Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919) Maliar sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove ako syn Eduarda Mednyánszkeho a Márie Anny, rod. Szirmay. Mladí manželia žili v beckovskej kúrii, pričom často navštevovali matkinho otca Baltazára Szirmayho práve v kaštieli v Strážkach. Po jeho smrti v roku 1862 sa tam rodina presťahovala natrvalo. Silná osobnosť, starého otca, sčítaného a scestovaného človeka, mala vplyv aj na mladého Mednyánszkeho. Obaja počas celého svojho života pomáhali ľuďom v tiesni, veľa cestovali. Podobne ako starý otec, aj Mednyánszky si písal denník v maďarskom, nemeckom jazyku alebo v gréckej abecede. V roku 1863 prišiel do Strážok významný rakúsky krajinár Thomas Ender (1793 – 1875), ktorého mladíkov talent zaujal, a preto mu následne z Viedne poslal sadrové odliatky a neskôr korigoval jeho prvé kresby. Ďalšie Mednyánszkeho školenie pokračovalo v rokoch 1872 – 1873 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove a následne v Paríži na École des Beaux Artes. Výtvarné vzdelanie ukončil v roku 1875 v Paríži , vtedajšej mekke súdobého umenia, kde doznievali vplyvy Barbizonu a postupne sa do popredia dostával impresionizmus. Dôležitý bol v jeho tvorbe hlavne koniec 70. rokov 19. storočia, keď na námetoch z okolia aplikoval poznatky z Francúzska, a tiež 90. roky, keď sa po dlhšom pôsobení v zahraničí (Paríž, Viedeň, Budapešť) vrátil do Strážok (1892). V tomto období vznikli diela s tematikou smrti so silne melancholickým až mystickým nádychom, ktoré mu pomáhali vyrovnať sa so stratou otca (1895). V rokoch 1896 - 1897 Mednyánszky podnikol cestu cez Dalmáciu, Čiernu Horu a severné Talianskoopäť do Paríža. Počas tohto (posledného) pobytu sa v roku 1897 konala jediná samostatná výstava v Galérii Georgesa Petita, kde vystavovali mnohí impresionisti a modernisti. Po roku 1900 sa zdržiaval v Strážkach zriedkavejšie, väčšinu času trávil na cestách alebo vo Viedni či Budapešti.
Otváracie hodiny:Nedeľa (27.jún 2021) 10.00 – 17.00 hod
Vstupné:voľný vstup
Služby: Parkovisko, Vstup so psom, WC, Občerstvenie,
Zodpovedná osoba:Mgr. Daniela Kostková
Vlastník:Slovenská národná galéria Bratislava, riaditeľ vysunutého pracoviska SNG Kaštieľ Strážky Mgr. Daniela Kostková
Web:https://www.sng.sk/strazky
Email:strazky@sng.sk
Telefón:+421 52 245 40 00

English summary:The Slovak National Gallery is gradually building up its outdoor exposition of plastic art, in which the works of the most prominent Slovak artists of the second half of the 20th century are represented in the impressive English park, which sprawls across the landscape bordering the Poprad River. Thus the visitors have an opportunity not only to travel back in time but also to get acquainted with a significant architectural building, documenting the development of opinions related to housing and the representative and fortification functions of aristocratic seats from the late Gothic to Baroque-Classicistic forms. The specifically oriented exposition units allow visitors to appreciate the abundance and independence of the cultural development of the Spiš Region and learn about the depth of the unique work of Ladislav Mednyánszky. They can complete their art-historical excursion touching on artistic artefacts created in the present or recent past.

Program počas podujatia

27. jún 2021 - nedeľa

14:00 hod - odborná prednáška "Vtáky parku Strážky"

15:00 hod - divdelné predstavenie pre rodiny "Edo Drewo a  lesné víly" 

(nutné dopredu si rezervovať vstupenku na t .č.:052/245 40 00)